(6.3.1911, Vrútky - 20.11.1985, Banská Bystrica)
Ján Bodenek bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Otec Štefan Bodenek, matka Eva rod. Vojvodová.
Narodil sa v rodine stolára vo Vrútkach a vzdelanie získaval v Martine na Obchodnej akadémii. Pracoval ako úradník v Matici slovenskej, redaktor vo vydavateľstve UNÁS v Bratislave, no po dvoch rokoch sa vrátil späť do Martina a Matice slovenskej, kde pracoval ako redaktor časopisu Slniečko. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zúčastnil SNP. Po skončení vojny sa stal vedúcim vydavateľstva Matice slovenskej, redaktorom edície Dobré slovo a v rokoch 1953 – 1958 riaditeľom vydavateľstva Osveta. V roku 1963 sa presťahoval do Banskej Bystrice a stal sa redaktorom Stredoslovenského vydavateľstva, odkiaľ musel v čase normalizácie odísť. V roku 1971 odišiel do dôchodku. Pochovaný je v Martine.
Svoje prvé diela uverejňoval v časopisoch (Kultúra, Slovenské pohľady) od roku 1933. Do literatúry sa uviedol prózou Ivkova biela mať (1938), v ktorej prostredníctvom „zrážky skutočnosti a alúzie“ (O. Čepan) vyjadril tragiku dobového proletárskeho detstva. Po vydaní Ivkovej bielej matere sa Bodenek v literatúre pre deti a mládež na dlhší čas odmlčal. Okrem rozprávkové miniatúry v polovici 50.rokov a epizodickú príručku pre menšie deti Žeriavček (1960) sa ako autor pre deti znova prezentoval až r.1975, keď vydal novelu Leto na Rovniach. Sociálna atmosféra medzivojnového obdobia sa mu stala motivistickým podložím aj v románe Zapálené srdce (1939). V zbierke noviel Svetlá na bublinách (1942) rezignoval na sociálnu problematiku a pod vplyvom postupov lyrizovanej prózy sa sústredil na psychický svet svojich intelektuálskych postáv. Po románe Kríž profesora Hunku (1945), koncipovanom ako konfrontácia ľudskej autentickosti s deformovanou morálnou praxou malomestskej spoločnosti, vydal zbierku povstaleckých poviedok Z vlčích dní (1947). Zmysel pre rozkrývanie psychologických dimenzií zobrazovanej tematiky preukázal aj v zbierke noviel Na starom grunte (1957), v ktorej sa pokúsil vyjadriť ľudský aspekt násilného kolektivizačného procesu. Túto tému spracoval aj v románe s kriminálnou zápletkou Pod horami biele pláne (1962). Po satirickom románe zo športového prostredia Katastrofa (1961) v nasledujúcich knihách – poviedky Medzi nami (1967), román Vina (1968), novely Keď zanikol čas (1977) a Dom s manzardkou (1980) – sa usiloval preniknúť k spoločensko-mravným konfliktom súčasníka. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z nemčiny (bratia Grimmovci, F. Rodrian, B. Kellermann a i.)
zdroj: wikipédia
