(30.12.1874 Martin – 27.12.1945 Bratislava)
Janko Jesenský patrí k výrazným osobnostiam slovenskej histórie, pretože sa aktívne zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote našej krajiny. Bol nielen známym spisovateľom, ale málokto už vie, že okrem toho pôsobil aj ako právnik, štátny úradník a v období rokov 1930 až 1939 pôsobil aj ako predseda Spolku slovenských spisovateľov.
Janko Jesenský sa narodil v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena.
Medzi jeho najznámejšie a najrozsiahlejšie prozaické dielo patrí román Demokrati, ktorého nadčasovosť spočíva v tom, že poukazovanie na narušenú morálku príslušníkov stredných a vyšších spoločenských vrstiev. Jeho dielo sa aj po rokoch dočkalo uznania napríklad v tom, že v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval jeden z najznámejších slovenských režisérov Jozef Zachar.
Ďalším známym dielom je zbierka krátkych próz Malomestské rozprávky. Hlavným znakom tejto zbierky je, autor sa snaží riešiť problém satiricky a s jemu prislúchajúcim vtipom. Tvorí ju 10 próz resp. humoresiek, pričom ich motivický základ tvorí vždy určitý konflikt alebo rozpor: veľmi často je to citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu (Večera), rozpor medzi slovami a činmi postavy (Strašidlo), komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti (Výborník) a pod.
Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Od ruského autora A. S. Puškina preložil svetoznáme dielo Eugen Onegin.
Medzi "perličky" Jankovho života patrí, že bol obvinený z vlastizrady, v roku 1915 bol odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku. Ako redaktor viedol viacero časopisov, napríklad voronežský Čechoslovan a kyjevské Slovenské hlasy. Jeho práca v Čechoslovane bola pre neho veľmi významná a zanechala aj výraznú stopu v jeho živote, pretože sa tu stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a Jaroslavom Haškom.
V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. 27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 sa Janko Jesenský vracia do svojho rodného mesta. Jeho telesné pozostatky boli odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.
/zdroj: autor, internet/
/foto: www.humanisti.sk/
