(asi 1535, Rakovo - 28. september 1579, Kutná Hora, Česko)
Martin Rakovský bol slovenský humanistický básnik a vzdelanec.
Martin Rakovský študoval v Kremnici, pred rokom 1554 u Leonarda Stöckela v Bardejove, potom v Brašove, v rokoch 1555 – 1556 na univerzite vo Wittenbergu (Filip Melanchton), v roku 1556 v Prahe a v roku 1558 sa stal magistrom vo Wittenbergu. V roku 1556 bol krátko rektorom školy v Žatci a v rokoch 1557 – 1559 v Lounoch. V rokoch 1559 – 1569 pôsobil ako pisár Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave, od roku 1569 žil v Turci (zdržiaval sa zväčša v kúrii v Kaľamenovej), kde sa zúčastňoval na zachraňovaní rodinných majetkov. Zomrel náhle na návšteve u brata Mikuláša.
Bol najvýznamnejším humanistickým básnikom a vzdelancom v 16. storočí na území Slovenska, pričom jeho dielo presiahlo národný rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice astronómie (Procli sphaera), do ktorej zaradil vlastnú žartovnú báseň o rakoch (Lusus de cancris) a básnické listy Pavlovi Rubigallovi a Imrichovi Czanádimu. Po príchode do Prahy sa stal členom humanistického krúžku Jana Staršieho z Hodějova, čo sa výrazne prejavilo v jeho básnickej zbierke Elegiae et epigrammata (1556), ktorá zväčša obsahovala oslavné básne na členov spolku a na významné osobnosti českého verejného života (Jan Starší z Hodějova, M. Collinus, J. Codicillus, J. Kolínsky, T. Hájek). Aj v ďalšej tvorbe sa sústredil na humanistickú občiansko-politickú poéziu a počas pôsobenia v Lounoch oslávil toto mesto v diele Descriptio urbis Lunae Boiemicae (1558), zaradil doň oslavné básne venované mestu a jeho znakom, modlitby, reči a cvičenia, ako aj iné príležitostné básne.
Po príchode do Bratislavy udržiaval styky so Z. Rohožníkom-Mošovským, J. Purkircherom' a P. Fabriciom a pokračoval v základnej línii svojej tvorby, čo dokumentoval v didaktickej občiansko-politickej básnickej skladbe Libellus de partibus reipublicae et causis mutationum regnorum imperiorumque (1560), ktorú napísal v elegickom distichu a venoval Maximiliánovi II. V jej prvej časti analyzoval vtedajšie spoločenské vrstvy v štáte, naznačil ich miesto a funkciu v spoločnosti.
zdroj: Wikipédia
