(16. január 1847 Hlboké – 17. august 1916 Martin)

Svetozár Hurban Vajanský bol slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik.

Každý z nás určite postrehol meno tejto významnej osobnosti histórie Slovenska, málo kto však vie, že vlastným menom sa volal Svetozár Miloslav Hurban. Ak sa niekomu vďaka jeho tomuto menu vytvorí nejaká spojitosť s ďalšou významnou osobnosťou našej krajiny, ktorým bol Jozef Miloslav Hurban /pôvodne stúpenec Jána Kollára, neskôr sa však rozhodol pridať k "družine" Ľudovíta Štúra/, tak ten sa určite nemýli, pretože Svetozár sa narodil ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej.

To, že Svetozár Hurban Vajanský je významná osobnosť regiónu Turiec, a že si ho pripomíname aj v našich Turistických novinách Turiec, nie je len z dôvodu, že bol pochovaný v Martine na Národnom cintoríne, ale aj skutočnosť, že v Martine pôsobil a v našom regińe strávil čas svojho života. Na jeho pamiatku je dodnes v Martine pomenované Námestie Svetozára Hurbana Vajanského, ktoré sa nachádza kúsok od konca martinského námestia pred Mestským a Okresným úradom.

V roku 1878 bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v Martine, kde pôsobil ako publicista v najdlhšie vychádzajúcich slovenských politických novinách s názvom Národnie noviny, kde od roku 1906 pôsobil ako šéfredaktor.

Slovenské národné novinylightboxSlovenské národné noviny::

Tento pojem si pamätá zrejme každý, pretože sme sa s ním stretávali v školských laviciach v rámci vyučovania Slovenského jazyka, či Dejepisu. Len pre pripomenutie Národnie noviny bol publicistický materiál, ktorý vychádzal tri razy do týždňa na štyroch stranách a bol v čase vládnutia konštitučnej dualistickej monarchie Rakúsko-Uhorsko zameraný na vlastenectvo Slovákov, ich národnej rovnoprávnosti, autonómii, o administratívnosprávnej organizácii Uhorska atď. Národné noviny niesli hlavnú ťarchu boja proti nepriateľom Matice slovenskej a národných stredných škôl.

Ale vráťme sa späť, k spomínanej osobnosti Turca. Svetozár Hurban Vajanský pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol. V roku 1881 obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku s názvom Živena.

Počas svojho života bol viackrát uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť. Taktiež z historických zdrojov vieme, že aj veľa cestoval, navštívil metropoly Strednej Európy, ako Praha, Budapešť, Viedeň, ale dostal sa aj od Západnej Európy, kde bol napr. v nemeckom Mníchove, ale taktiež sa vydal aj na opačnú stranu t.j. východ - do Ruska.

Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Bol tiež členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom Slovenskej národnej strany a odporcom hlasistov. Z jeho životopisu jasne vidieť, že išiel v šľapajach svojho slávneho otca, predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana.

/zdroj: autor,wikipédia/

/foto: wikipédia resp. Jan Vilímek/

/logo Slovenských národných novín: www.matica.sk/