Výstup na Bralovú skalu
Výstup na Bralovú skalu je "lajtová" nenáročná a veľmi príjemná turistická trasa, úplne ideálna na rodinnú víkendovú alebo sviatočnú turistiku.
Vrch Bralovej skaly dosahuje nadmorskú výšku 826 m n. m. a nachádza sa, podobne ako vrch Vyšehrad, na hranici okresov Turčianske Teplice a Prievidza, akurát že táto "osemstovka" sa týči nad obcou Sklené a horskou rekreačnou oblašťou Remata, patriacej do katastrálneho územia obce Ráztočno.
Výstup na Bralovú skalu sme si naplánovali na sviatočný deň 29. augusta a svojim spôsobom sme takto zdali hold pre Slovenské národné povstanie.
Na trip sme sa vydali v 5-člennej zostave, komplet family Pečner /Peťo, Alenka, Paťka a Paťko/ a ja :-). Keďže sme išli aj s detskou výpravou, vydali sme sa na túru najkratšou trasou t.j. od kríža, ktorý sa nachádza na kopci nad obcou Sklené pár desiatok metrov od konca obce, od ktorého pokračuje "tankodróm" smer Remata.
Auto sme nechali v tieni pod horou a vybrali sa od kríža cestou do krátkeho kopca, ktorý po miernej zákrute začne klesať. V spodnej časti sme odbočili doľava a vybrali sa do kopca po lúke. Cestu na Bralovú skalu síce vidieť z diaľky, ale je smutné, že pri kríži sa nachádzajú značky označujúce okolité cyklotrasy, ale turistickú značku a rozcestník by ste tu hľadali márne.
Po prejdení tohto stúpania sa poľná cesta stáča doľava a po krátkom rovinatejšom a mierne stúpajúcom úseku pokračuje cesta ostrou zatáčkou vpravo do najstrmšieho úseku. Tu pomaly začínajú končiť Sklenianské lúky a trasa vedie popri nich a začiatku lesa.
Hneď pred vstupom do zalesnenej časti trasy sme prišli na "križovatku", kde opäť chýba turistická značka a rozcestník, sme odbočili vľavo a po pár metroch sme konečne na strome zbadali červenú turistickú značku. Od tohto momentu už nie je žiaden problém prísť až do cieľa, pretože trasa je výborne značená dokonca aj so smerovou šípkou pri ďalšom rozdelení cesty. Po odbočke vpravo sme šli užšou trasou a náznaky skál po pravej strane a rednúce stromy pred nami naznačovali, že čochvíľa sme na skale.
Pár metrov pred cieľom nás prekvapil rozcestník, ktorý sme už nečakali, za ním viedla cesta vpravo, prešli sme popod vysielač a skalnatou cestičkou sme sa dostali do cieľa nášho výletu - Bralovú skalu, kde už "bivakovalo" niekoľko iných turistických skupiniek. Cesta nám v piánko tempe trvala 50 minút.
Skalnatý vrchol nám ponúkol výhľad na Handlovskú kotlinu, areál Poniklec v Remate, mesto Prievidza ako "na dlani" a Strážovské vrchy v pozadí. Priznám sa, že doma ma vytočilo označenie na Wikipédii, ktorá označuje Bravolú skalu ako nevýrazný vrch. Neviem, ktorý klasik toto písal, ale samotný tmavo-skalnatý vrch skaly pôsobí dominantne a pohľad z neho je úžasný. Taktiež cestou nazad sme mali možnosť vidieť pohoria Malej a Veľkej Fatry, dokonca sme na konci Turčianskej kotliny videli aj mesto Martin.
Takže táto turistika bola veľmi bohatá na rôzne prírodné scenérie a krásy prírody, ktorú v pohode zvládli aj naši najmenší účastníci zájezdu...
/zdroj: autor/
/foto: autor/
